Došla uprostred noci.
V bodkovaných šatách, bosá a s odzbrojujúcim pohľadom, nemohol som ju tam nechať len tak stáť…
Vzal som ju k sebe…domov…
Očarila ma natoľko, že sme do svitania pozerali MTV a polemizovali o fantastickosti bytia.

Po prebudení som zistil že jej niet, ani mojej peňaženky.
Vrátila sa pri západe slnka, v jednej ruke fén a v druhej vianočný stromček ovešaný tetrapakovými škatuľami.
Vrátila mi prázdnu peňaženku, začínal som ju milovať…

Urobili sme vianočnú výzdobu a do rána tancovali na záhrade v rytme latina.
Bolo slnečné leto a ja spokojný.

Vždy som sa nechal prehovoriť jej pohľadmi, ktorých ovládala tisícky.
Úprimný, ľahostajný, zvádzajúci, zvierací, detský, nežný, a neuveriteľne beznádejný.
Bola fantastická herečka.
Neúnavne a často so slzami v očiach som sledoval jej grandiózne nočné záchvaty žiarlivosti, hysterické balenie kufrov a následný neutíchajúci plač a beznádej v mojom objatí.

Bola kráska a zviera zároveň.
Anjel pomáhajúci v najkurióznejších situáciách sa v zlomku sekudny menil na diabla schopného vraždiť za akýkoľvek ženský pohľad spočívajúci na mne.
Žila v paralelnom svete svojich vymyslených príbehov, ktorými ju neustále zásobovala jej neskutočná online fantázia.
Hektika na pokraji zrútenia.
O to s väčším úžasom som sledoval jej bohorovný pokoj pokaždé keď si zapálila cigaretu a sadala k svojej káve.
Z tohto rituálu štastia by ju nevytrhla ani blížiaca sa vlna zunami.
Paradoxné…

Život génia vždy hraničí so šialenstvom a v tomto štádiu už nepomohla ani láska ako liek.
Nikdy jej však neodopriem inšpiráciu a skúsenosti ktoré mi venovala.

…dnes majú na psychiatrii návštevné hodiny…